< návrat zpět

VNÚTORNÝ FILTER made in MEPHISTOCICHLIDS

VNÚTORNÝ FILTER made in MEPHISTOCICHLIDS.

KOMPONENTY :

ČERPADLÁ :

1. ČERPADLO SICCE  Multi 4000


Obrázok



Výkon: 3800 l / h.

Príkon  : 68W.

Je to typ s predĺženou predkomôrkou . Pumpa má závit tak na strane výstupu, tak aj na strane sania. Nákrutka má štandardné rozmery a môže byť použitý s veľkým množstvom spojovacích prvkov s príslušenstvom bežne dostupných v obchodoch.

2. ATMAN 203



Výkon : 2000 l / h.

Príkon  : 30W.

To to vnútorné čerpadlo má univerzálne využitie pre filtráciu, pohyb vody a pôdne filtre. Je vybavené plynulou reguláciou prietoku s možnosťou priestorového smerovania prúdu vody.

NÁDOBA FILTRA :

ROZMERY (V /H / Š ) : 60 / 20 / 25cm ,objem 30 L

MATERIÁL : na výrobu nádoby filtra bolo požité plexisklo hrúbky 6mm .

Obrázok

FILTRAČNÉ MÉDIÁ :

1. Poliuretánová pena - Biomolitan

Obrázok

2. Siporax zrnitosť 3-5 cm

Obrázok

3.Siporax zrnitosť 0,5-1 cm


Obrázok



4. Zeolit zrnitosť 0,5 - 1 cm


Obrázok


smer nasávania vody z ľava do prava .

Obrázok

POPIS FILTRA :

NÁDOBA :

je vyrobená z plexiskla hrúbky 6mm , kde bol tento materál tepelne nahriaty (teplovzdušnou pištolou) a vytvarovaný do požadovaného tvaru . V sponej časti boli do nádoby navŕtané otvory #10mm , ktoré slúžia ako nasávacie otvory.

ČERPADLÁ :

Hlavné kritériá na výber čerpadla sú :

1. Objem nádrže

2. Dĺžka nádrže

3. Počet a veľkosť rýb v nádrži .

FILTRAČNÉ MÉDIÁ :

1.BIOMOLITAN

Dá sa využívať dvoma spôsobmi , ako aktívna zložka fitra ,  prípadne pasívna zložka .

V prípade pasívnej zložky slúži na zachytávanie mechanických nečistôt .

V prípade aktívnej zložky sa pridávajú bakteriálne kultúry a vo vnútri jeho pórovitej štruktúry baktérie premieňajú nežiadúce látky na látky ,  neškodné .

2. SIPORAX

Filtračný materiál Siporax bol vyvinutý firmou Schott v spolupráci s jednou univerzitou. Schott je jedným z najväčších svetových výrobcov skla. Siporax nie je odpadovým produktom pri výrobe techniky pre odpadové vody, ale bol špeciálne vyvinutý pre akvariové a rybníčkové filtre. Bol vyvinutý na základe štúdií o biológii vody. S pomocou know how firmy Schott bolo možné vyrobiť štruktúru pórov pre nutrifikačné procesy podľa prírodných spôsobov v krajine. Výrobný proces a štruktúra sú celosvetovo patentované. Podľa týchto štúdií má 1 liter tejto zemskej vrstvy asi 270m2 baktériami použiteľného povrchu. Táto vrstva má hrúbku 1,5 - 2 mm a je tvorená pieskom a časticami pôdy. Sklo je vyrábané z piesku a je chemicky presne ten substrát na ktorom sa nitrifikačné baktérie najradšej a najrýchlejšie usídlujú. Preto je hrúbka steny  siporaxu 1,7 mm. Možno povedať, že siporax predstavuje zvinutú formu nitrifikačnej vrstvy. Každý prstenec (valček) siporaxu poskytuje baktériám asi 1m2 osídlitelné vnútorné a vonkajšie plochy. Ak majú baktérie možnosť vytvoriť kolónie, hovoríme o Biofirme. Táto tenučká vrstva je tvorená z niekoľkých málo vrstvičiek baktérií a pokrýva povrch substrátu. Biofilm z rôznych druhov baktérií s rozdielnymi funkciami je oveľa výkonnejší ako kolónie s jednodruhovým baktériami.

Štruktúra pórov siporaxu je otvorená a prepojená v celom objeme. Takáto štruktúra umožňuje vytvorenie výkonných biofilmov, ktoré obsadia póry a pokryjú ich steny. Ideálna veľkosť pórov je práve dostatočná tak, aby baktérie mali dosť miesta a ešte umožňovala prúdenia vody, ktoré dlhodobo zabezpečia zásobovanie baktérií. V hĺbke pórov, kde je minimálny obsah kyslíka, odbúrava biofilm tiež nitrát (denitrifikácia). Siporax má optimálnu veľkosť pórov pre odbúravanie nitrátu. V biofilme siporaxu rastú nielen nitrifikačné a denitrifikácie baktérie ale aj organické substancie, ktoré odbúravajú baktérie. Vďaka tomu neupchávajú odumreté baktérie póry, ale sú biologicky odbúravané. Biofilm rastie alebo sa zmenšuje podľa zaťaženia vody a prispôsobuje sa teda potrebe. Siporax je jedinečný biologicky samočistiaci filtračný materiál. Štruktúra pórov je optimálna pre usídlenie baktérií. Aj po niekoľkoročnom použití možno na rozlomenom kúsku lupou overiť, že póry nie sú upchaté.

Pokrytie siporaxu kalom zníži prietok vody ale póry neupchá. Vypláchnutie vodou ihneď obnoví plnú aktivitu a výkon siporaxu. Vďaka svojej osobitnej štruktúre pórov si vyvíja siporax vlastné prúdenia vody. Preto je ho možno použiť bez ohľadu na vonkajší prúd vody. Je využiteľný ako v pomalom tak rýchlom alebo veľkom filtry.

V malých akváriách, kde je nedostatočný vnútorný filter je možné siporax jednoducho umiestniť v sieťke za dekoráciu. Vzhľadom k vlastnému prúdeniu vody je nezávislý na vonkajšom prúdení a je plne výkonný.

Pri nedostatku kyslíka a výživy baktérie umierajú a medium zostáva aktívne len na povrchu. Meraním možno zistiť, že po štyroch týždňoch výkon filtra výrazne klesá. V tej dobe už ich používateľ považuje za "ojazdené" a nevenuje im pozornosť. Siporax aj po štyroch týždňoch vykazuje rastúcu schopnosť odbúravania.

Iné výrobky vyrobené z drveného alebo stlačeného skleneného granulátu majú malý osídlitelný povrch. Všetky ostatné výrobky majú buď menšie alebo väčšie póry a teda ich osídlitelná plocha nie je optimálna. Siporax poskytuje filtračným baktériám najväčší životný priestor. Preto je využívaný aj v ďalších priemyselných odvetviach ako napríklad v bioreaktoroch, ako medium pri pestovaní kvasiniek pre výrobu piva, alebo pre pestovanie kmeňových buniek.

V kozmickom laboratóriu bol siporax použitý pri pokusoch s rybami v bezváhovom priestore. NASA si ho vybrala ako jediné z celej ponuky filtračných médií na trhu. Schopnosť silne nasávať kvapaliny možno využiť pri "naočkovaní" siporaxu tým, že jednotlivé prstence pokvapkáme sera nitrivcem alebo sera Koi BIOCLEAR. Siporax možno pomocou sera Nitrivec priamo aktivovať (schopnosť nasávania tekutín možno dobre predviesť na sera Costamed). Len táto forma a štruktúra pórov siporaxu garantuje optimálnu osídlenie baktériami vo forme biofilmu. Okrúhle media nemôžu takto fungovať.

Z vyššie uvedených dôvodov nie je v súčasnej dobe na trhu filtračné médium porovnateľné so Siporaxom pokiaľ ide o výkon odbúravania. Siporax zvyšuje výkonnosť filtra (tuning). Neexistuje rovnako hodnotný produkt.

Jeden liter siporaxu má rovnaký výkon ako 34 litrov keramických médií a je preto pomerovo najlacnejší filtračné médium na trhu. Všetky ostatné médiá, vztiahnuté na využiteľnú plochú, sú oveľa drahšie ako 1 liter siporaxu.

Toto filtračné médium zabezpečí najkvalitnejšiu vodu pomocou optimálneho biologického čistenia. Siporax je odporúčaný pre každý kompaktný biologický vnútorný aj vonkajší filter alebo stružkové filtračné systémy - v oboch typoch akvárií, tj sladkovodnom i morskom.Optimálne množstvo je 2 - 5l na 1000l vody.

Proste SYPORAX .

Odkaz na video ,  kde je názorne ukázané ako to v praxi funguje :

http://www.youtube.com/watch?v=vssP_7T9wnU

4. ZEOLIT

ZEOLIT je trojrozmerná tetraédrická štruktúra s dutinami a tunelmi

Skupina zeolitu (gr. zeo - vrieť, lithos - kameň) je skupina hydratovaných silikátov, respektíve tektosilikátov - s trojrozmernými tetraédrickými mriežkami. Obsahujú hlavne Na, Ca, K, Ba a premenlivé množstvo vody, ktorá je viazaná na veľké dutiny a tunely v tetraédrickej vrstve. Typickým znakom mnohých zeolitov je možnosť dehydratácie pri teplote nad 200 °C a opätovnej rehydratácie. Pri dehydratácii napučiavajú. Zeolity si udržiavajú tieto vlastnosti až do teploty 700 °C.

Všeobecný vzorec zeolitov možno vyjadriť: MxDy [Alx+2y Sin-(x+2y)].M H2O

Mx a Dy sú významné katióny jednomocných [Mx] a dvojmocných [Dy] prvkov, vyrovnávajúce záporný náboj, ktorý vzniká v dôsledku substitúcie Si4+ s Al3+. Z jednomocných prvkov je najčastejšie prítomný Na, ojedinele aj K, z dvojmocných hlavne Ca, zriedkavejšie Ba a Sr, ojedinele aj Mg a Mn.

Do januára 2008, bolo známych 175 typov zeolitov, z ktorých väčšina bola pripravená synteticky. V prírode sa vyskytuje 45 druhov zeolitov.

Najdôležitejšie zeolity sú:

natrolit

chabazit

heulandit

stilbit

mordenit

klinoptylolit

phillipsit

Kryštalografia

Základnou štruktúrnou stavebnou jednotkou zeolitov sú tetraédre [SiO4]4-, ktoré sú navzájom pospájané spoločným kyslíkovým iónom. Kremík môže byť v tetraédroch nahradzovaný hliníkom, ktorý je však len trojmocný a preto bunka preto nadobúda záporný náboj. Na toto voľné miesto sa môže viazať katión kovu, ktorý je však len slabo viazaný a môže byť ľahko vymenený za iný katión. Kremík v mriežke môže byť zastupovaný aj fosforom. Hliník môžu substituovať stroncium alebo železo. Štruktúra zeolitov je podobná živcom, resp. foidom. Napr. thomsonit bez vody je porovnateľný s anortitom, ktorý má vyšší obsah Na namiesto Ca. Analcím je na sodík a laumontit na vápnik bohatým ekvivalentom foidu - leucitu. Heulandit a zeolity phillipsitového a chabasitového radu sú podobné plagioklasom.

Vznik

Väčšina zeolitov vzniká premenovu vulkanoklastických sedimentov. Klinoptylolit a mordenit sú viazané výlučne na premenu kyslých vulkanoklastík. Phillipsit a často aj chabazit vznikajú z vulkanoklastík intermediárneho a bázického typu[4].

Zeolity môžu vznikať aj v dutinách magmatických, hlavne bázických hornín (puklinové zeolity) a v slabo metamorfovaných horninách (zeolitová fácia).

Ekonomický význam

Zeolity sú nerudy so všestranným použitím. Niektorí ich radia do samostatnej kategórie environmentálnych surovín. Ich špecifické kryštalografické vlastnosti ich predurčujú k zachytávaniu rôznych látok do tunelov a dier vo svojej štruktúre (tzv. molekulové sitá). Rôzne druhy zeolitov majú špecifické rozmery týchto dier a tunelov a sú preto vhodné na zachytávanie špecifických molekúl. Používajú sa na odstraňovanie ropných škvŕn aj ako nosiče postupne uvoľňujúce zo svojej štruktúry hnojivo. To potom nie je odplavované dažďovou vodou do povrchových tokov a pôsobí preto efektívnejšie.

Charakteristika zeolitovej suroviny:

Nerastnú surovinu vulkanického pôvodu tvorí v prevahe zeolitový minerál - klinoptilolit (hydratovaný hlinitokremičitan alkálií a alkalických zemín s preva-hou výmenného draslíka a vápnika). Prírodný zeolit vznikol hydrotermálnou pre-menou vulkanického skla v ryodacitových a ryolitových pyroklastikách spodného a vrchného bádenu. Obsah autigénneho klinoptilolitu v zeolite je 55 - 60 %.

Úlohov zeolitu je zachytávať z vody škodlivé látky , ktoré su pre ryby doslova nebezpečné a toxické ako napr. AMONIAK.

Zeolit v akváriách zamedzuje tvorbe rias a tým pádom zastáva podobnú funkciu ako biolampa . Zeolit je mateiál prírodný , netoxický bez akýchkoľvek alergénov.

Životnosť zeolitu závisí od použitého druhu a množstve ktoré použijeme . Nakolko k aktívnej reakcii dochádza iba na povrchu média tak po dôkladnom opláchnutí , kde sa matriál čiastočne zbavuje aj povrchovej vrstvy je dlhodobo pužitelný.

Optimálne množstvo je 5-6 kg na 1000l vody. Osobne mám dve vrecká zo zeolitom a tie striedam , čiže jedna je vo vnútri filtra a druhá ako keby regeneruje na suchu.

FUNKCIA FILTRA :

Je to velmi jednoduchý spôsob filtrácie , kde čerpadlo , ktoré je umiestnené v hornej časti saje vodu cez fitračné médiá a tú potom zbavenú mechanických , biologických nečistôt a ostatných nežiadúcich Látok vypúšťa do akvária číru a chemicky nezávadnú.

Ryby ani po velmi intenzívnom kŕmení nelapajú po vzduchu a voda sa vôbec nezakalí .

Samozrejme , že kvalitná filtrácia rybám zvyšuje kvalitu života čo sa prejaví vo veľmi peknom vyfarbení a zároveň im život aj predlžuje.

Pre BIG CICHLIDS By MEPHISTOCICHLIDS.

Obrázok