AKO FUNGUJE SFARBENIE RYBEJ KOŽE
AKO FUNGUJE SFARBENIE RYBEJ KOŽE
Sfarbená tela rýb je veľmi špecifické a variabilné, ako medzi jednotlivými druhmi, tak aj samostatne jedného druhu.
Ryby majú vysoko vyvinuté ochranné sfarbenie (mimikry). Ide o reakciu, pri ktorej sa organizmus dokáže farbou svojho tela čo najviac prispôsobiť svojmu okoliu v ktorom žije a tým sa chráni pred predaci iných rýb.
Zmeny vo sfarbenie tela prebiehajú rôzne rýchlo. Všeobecne rýchlo zmeny sfarbenia, trvajúce niekoľko sekúnd, sú známe u morských rýb a živočíchov. Všeobecne platí, že ryby majú tmavšie sfarbenie chrbtovej partie. Týmto im umučuje splývať s podkladom dna. Brušné partie býva svetlejšie, biele alebo strieborne lesklé. Tým ryby pri pohľade od dna splývajú s vodnou hladinou, ktorá sa javí ako zrkadlo. Sfarbenie rýb spôsobujú štyri druhy farebných (pigmentové) buniek (chromatofory a iridocyty).
Rozdelenie buniek.
Čierne bunky - melanofory, žlté bunky - xantofory, červené - erytofory,
strieborné bunky - iridocity (gynofory).
Pigmentové bunky sú roztrúsené v škáre rýb, najmä v hry raničnej vrstve škáa pokožky, v niekoľkých vrstvách. Vzájomné vrstvenia chromatoforů má za následok vznik výsledného, štrukturálneho sfarbenie.
Čierne bunky (melanofory) sú bunky s početnými výbežkami. Sú početné v škáre na celom povrchu tela. Nachádzajú sa tiež v okolí ciev, vo väzive v okolí nervovej sústavy, chrbtice, obličky, črevá.
Čierne bunky obsahujú čierny (hnedý, černomodré, modrý) pigment melanín. Je v bunke v podobe pigmentových zŕn. Ku každej bunke vedú nervové vlákna autonómnych nervov. Princíp zmeny sfarbenia spočíva v tom, že po nervovom podráždení sa pigmentová zrnečka môžu v bunke pohybovať. Môžu byť zlepené stredu bunky. Takýto oblasť povrchu tela je potom svetlej farby. Alebo môžu byť roztiahnuté do výbežku buniek a taká časť tela je potom svetlej farby. Alebo môžu byť roztiahnutá do výbežku buniek a taká časť tela má sfarbenie tmavé, prípadne čierne. Je zrejmé prepojenia nervovej sústavy a chromatoforů. Tým je možné vysvetliť, že ryby reagujú svojím sfarbením na zmeny prostredia veľmi rýchlo.
Žlté bunky (xantofory)
Obsahujú žlté alebo oranžové farbivo je viazané na tuky a je rozpustné v alkohole. Patrí medzi lipochromy. Xanatofory sú ne tele rýb hojnej. Sú menšie ako melanofory, obsahujú dve jadrá. Zrnečka farbiva sa v bunkách pohybujú podobne ako melanín.
Červené bunky (erytofory).
Sú to bunky na tele rýb menej časté. Ich výskyt môže byť obmedzený len na niektoré partie tela, kde vytvárajú červené škvrny napríklad Pimephales promelas a koljuška tříostná na bruchu, poznáme ryby s naších vôd. Možno je tiež nájsť u rôznych druhov a variet akváriových rýb. Obsahujú červené farbivá (lipochromy). Pigment sa v červených bunkách spravidla pohybuje rýchlejšie, ako v ostatných chromatoforech.
Striebristé bunky (iridocyty, guanofory)
Sú to bunky bez výbežkov, oválneho tvaru, s jedným jadrom. Obsahujú farbivo guanín v podobe kryštálov. Kryštáliky guanín silno lámu svetlo. Sú príčinou opticky biele alebo striebristé farby brucha a bokov početných druhov rýb. Guanín sa vyskytuje aj v stene plynového mechúra, v niektorých svalových vláknach, peritoneu a sietnicu oka. Predtým bol guanín priemyselne získavaný zo šupín kaprovitých rýb a využívaný na výrobu umelých perál.
Roztiahnutie farbív v chromatoforech, a tým aj intenzita sfarbenia, sú riadené predovšetkým po nervových dráhach (s výnimkou irirdocytů). Na roztiahnutie farbív má tiež vplyv hormón hypofýzy, intermedin. Spôsobuje, že v období rozmnožovania, keď je hormonálna činnosť výrazne zvýšená, sa objavuje výraznejšie sfarbenie. U niektorých druhov rýb je toto sfarbenie veľmi intenzívne a je označované ako svadobný šat. Silnejšia býva u samcov (mlíčáků). Prejavuje sa vznikom čiernych, prípadne tmavých plôch, najmä v prednej časti trupu a na prsných plutvách. Ryby majú teda len štyri druhy pigmentových buniek. Napriek tomu majú na svojom tele i mnoho ďalších farieb a farebných odtieňov rôznej intenzity. Toto výsledné, tzv štrukturálne zafarbenie, vzniká ako výsledok kombinácií a vrstvenia vyššie uvedených štyroch typov pigmentových buniek v škáre.
JEDNOTLVÉ FARBY VZNIKAJÚ NASLEDOVNE :
* Striebristá - v miestach, kde sú melanofory uložené pod iridocyty.
* Sivá - melanofory sú na povrchu, iridocity pod nimi, melanín je čiastočne roztiahnutý.
* Čierna - melanofory sa široko roztiahnutými melanínom prekrývajú iridocyty.
* Modrá - iridocyty sú nad melanofory s roztiahnutými melanínom trvalo modré sfarbenie vzniká trvalým spojením stříbřitých a čiernych buniek v tzv melanniridocyty).
* Zelená - vzniká kombináciou troch pigmentových buniek, hore sú xantofory, pod nimi iridicyty, dole melanofory.
* Žltá (lesklá) - xantofory leží nad iridocyty.
* Žltá (nelesklá) - tvorená len xantofory s roztiahnutými farbivom.
* Žltohnedá - melanofory s čiastočne roztiahnutými melanínom leží nad xantofory s roztiahnutými farbivom.
* Červenohnedá - melanofory s čiastočne roztiahnutými melanínom leží nad erytorofory s roztiahnutými farbivom.
* Červená (lesklá) - erytofory sú nad iridocyty.
* Červená (matná) - tvorená len erytofory s rotaženým farbivom.
* Oranžová - vzniká miešaním xantoforů s erytofory.
* Biela - je spôsobené užívateľom len iridocyty.
Niekedy sa objavujú v koži chromatofory len jedného typu alebo úplne chýba. Tým vzniká jednotlivé sfarbenia celého tela. Tieto zmeny sfarbenia sú obvyklé podmienené geneticky ako mutácie.
Melanismus - v koži sa vyskytujú iba melanofory. Ide o jav pomerne zriedkavý. Objavuje sa u hlbokomorských rýb alebo u umelo chovaných mutácií. Totálna melanismus je známy u melanické mutácie Karas za zlatého (závojnatky) au živorodek rodu Poecilia (Black - Molly). U akváriových rýb je známy tiež čiastočný melanismus (čierna škvrnitosť alebo čierne sfarbenie polovice tela).
Xantorismus - v koži sú xantofory. Výsledkom je buď žlté, alebo oranžové sfarbenie. Je známe u mnohých okrasných druhov rýb napríklad (zlatý jesen zlatý kapor, zlatý karas). Ak sú xantofory sprevádzané pod nimi ležiacimi iridocyty, je výsledkom zlatý alebo oranžový lesk rybieho tela.
Erytrismus - v koži sú len erytofory. Toto sfarbenie je zriedkavé. Vyskytuje sa len u farebných odrôd kapra KOI.
Albinizmus - v koži chýbajú pigmentové bunky s výnimkou iridocytů. Pri úplnom albinismu chýba pigment v dúhovke oka a tá sa javí ako červená od krvných vlásočníc v oku. Pri neúplnom albinismu (albinotismu) chýba pigment v koži, ale je zachovaný v oku, ktoré má obvyklý sfarbenie. Albinizmus je známy u akváriových rýb, v prírode sa vyskytuje napríklad u sumcovitých rýb.
Alampie - stretávajú všetky druhy pigmentových buniek, teda aj iridocyty. Je najvzácnejšie. Bola pozorovaná u niektorých kaprovitých rýb. Sfarbenie je svetlé bez lesku.
Záverom možno všeobecne povedať, že tmavé sfarbenie je spôsobené pobytom rýb v tmavom prostredí a prostredím svetlým. Intenzita sfarbenia je ovplyvňovaná vždy, keď dochádza k zhoršeniu funkcie nervového systému. Ryby tmavnú pri strate zraku, ochorenia, pri externe nízkej alebo vysokej teplote vody, v prostredí s nízkym pH. Svetlé sfarbenie je spôsobené nedostatkom kyslíka, poruchami krvného obehu, alebo nadbytkom svetla. Množstvo červených a žltých farbív je tiež ovplyvňované kvalitou výživy. Pri intenzívnom kŕmení pribúda v tele tukové tkanivo a množstvo týchto farbív (lipochromů), ktoré sú viazané na tuky, sa zvyšuje. Pri hladovania červených a žltých farbív naopak ubúda.
Čím je ryba staršia tým sa intenzita farieb znižuje. Súvisí to s ubúdaním činnosti pohlavných žliaz as ďalšími zmenami doprevádza poruchami starnutia organizmu.
Pre BIG CICHLIDS
By PIETRO
Vkladať komentáre prípadne diskutovať o článku môžete v našom FÓRE Tu :
http://velkecichlidy.bbhost.sk/ako-funguje-sfarbenie-rybej-koze-f50/
